Dom z karát

Žolíky kráľ aj dáma

spolu žijú v dome z karát.

Z nevinných hier je dráma,

jedna z karát ju dobre hrá.

Padá dom z karát, už nevládze stáť,

veď srdcový kráľ, zle v dome stál, zle v dome stál.

Z domu s karát je kôpka

spadnutých dní, možno tisíc.

K nebu dymí tá sopka

papierových rubov a líc.

Je to asi umenie, raz to vyjde a raz nie-všetko padá,

karta kartu nevie nájsť, bez ktorej je stratená-všetko padá,

naruší sa statika, nič dobré tu nevzniká-všetko padá...