PRÍLIŠ MOJE

Svet má vraj bezprostredných ...

myslím na to aj keď premýšľam, že

je to príliš moje chápať inak

ľudské hodnoty ...

Už viem, že slepci nechcú aby

dojímali, najkrajšie veci píšu

básnici, hlavne tí nemí ...

vidieť im na ústach len slovíčko

a tisíc rokov, povedz mi prečo

mrú tí, ktorým múza nedá pokoj?

A ja sa vidím ako čakám kým

odíde posledý hosť a strašný pochod

státisícov už na druhý svet ...

Niečo tu chýba, neviem to definovať

to, čo som mala rada bude asi

treba znovu vymyslieť ...

Veci príliš moje mám pre tých,

s ktorými nemám strach!

Je príliš moje, že som z tých,

ktorí sa neučia báť!

Veci príliš moje mám pre tých,

ktorých mi nevezmú!

Už mám ten pocit, že viem čo

nechcem, zvyknem hľadať veci tak,

aby som ich už nikdy nikde nenašla ...

Stúpam si do svedomia a všetko

čo mi predtým tĺkli do hlavy akosi

neskôr prišlo samo ...

nečítam knihy, ktoré mi dal niekto

blízky, už viem že sa tu dá žiť, ako,

to si ešte zistím ...

A ja sa vidím ako čakám kým

odíde posledný hosť a strašný pochod

státisícov už na druhý svet ...

Niečo tu chýba, neviem to definovať

to, čo som mala rada bude asi

treba znovu vymyslieť ...

Veci príliš moje mám pre tých,

s ktorými nemám strach!

Je príliš moje, že som z tých,

ktorí sa neučia báť!

Veci príliš moje mám pre tých,

ktorých mi nevezmú!