Zajtra, Možno Skôr

Nič, čo sa dá vyčítať

už medzi námi dávno nie je

svojím vlastným tichom si odpovedám

a tlmím rukou prítmie

to nezmyselné mlčanie

mi s nehou bralo súkromie

Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem

a určite nezabudnem pripomenúť,

že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...

Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš

a určite sa ma opýtaš, ako sa mám

a len tak spomeniem, že už som iná,

akú ma nepoznáš ...

Nič, čo sa dá vyčítať

už medzi nami dávno nie je

stál si v prvej rade za tým, na čom záleží

no minulo sa, čo druhých spája

teraz musíš silnieť

ako som zosilnela ja

Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem

a určite nezabudnem pripomenúť,

že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...

Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš

a určite sa ma opýtaš, ako sa mám

a len tak spomeniem, že už som iná,

akú ma nepoznáš ...

Aj dnes tvoj hlas si pamatám, čím znel

no dnes v ňom nie je túžba, ani cieľ

Aj dnes hľadáš, čo si stále nezašiel

ja dnes už viem, čo si mal, a čo si chcel

Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem

a určite nezabudnem pripomenúť,

že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...

Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš

a určite sa ma opýtaš, ako sa mám

a len tak spomeniem, že už som iná,

akú ma nepoznáš ...