O láske

Na okno vyklopkáva dážď svoj sen,

stmieva sa,

otváram dvere a dnu vojde len,

prievan sám.

Ulice blúdia kamsi bez citu,

bez náhlenia,

bola si pri mne a už nie si tu,

nádherná, láska.

V srdci mi zostali dva náboje

spred pár dní,

slová čo pomáhajú ako jed,

zmier sa s tým.

Po špičkách zo spomienok vycúvam,

vrátia sa,

zážitky ako mince do fontán,

hádžem sám.

Láska je boj,

hra o krásnom trápení,

niet víťazov,

len porazených.

Do duše sype sa mi z očí sôch,

námraza.

Toto je koniec piesne o nás dvoch,

stáva sa.

V kasíne strát som vyhral rekviem,

a prehral všetko čo mám.

Hýbem sa, dýcham, ale nežijem,

bez lásky sám.

Láska...