Slepý hudobník

Šum morských vĺn,

smiech cudzincov,

z výkladných skríň,

svietia späť kulisy v nemotách.

Zvuk starých strún,

znie ulicou,

záhadný spleen,

bdie ti hneď, tu kdesi pri nohách.

Lem klobúka v ňom odolal,

prastarý plášť, čierna tvár, tmavé sklá má rám,

on ponúka, len skladieb pár,

padá si dážď, z neba dar, zateká do reklám.

R: Koľko slov je v jeho vráskach,

slepých slov, v korytách sĺz,

črepy snov o šťastných láskach,

v očiach tých zastretých, zrátať skús.

Keď hustý ston, sa unaví,

pod závažím svojich liet, svojich márnych liet,

on pohľadom skúmavým,

sa zahľadí tam, kde nič niet, nič len prázdny svet.

R:

Na, na, na ...