Že je mi ĺúto

1. Tvár, sen farebný výkvet,

jemne dýchnem zo skla zotieram,

Sú len odkazy príkre,

v ktorých vlastné slová zapletám.

R: Roztrhnutý zabudnutý deň

a na rozlúčku poviem len:

Že je mi lúto, za tvojou láskou,

Za boskom v bráně, aj za precházkou,

Že je mi lúto, za tvojím smiechom,

za něžnou rukou, zrychleným dychom.

2. Miesto zraku, zavreté viečka,

skryjú všetko, pozhasínajú.

Iba chvílu možno, že prečká,

ten pohlad skrytý pre túto mezeru.

R:

Tak jej napíš odkáž, že ti je lúto,

tak jej zakrič, že si zostal tu sám. 2x