Vidovdan 1999

Zroneny, no stale zivy, ziaľ nahradil spravodlivy hnev,

Vzopal narod vsetky sily, boj sa jeho nepriateľ,

Z vychodu vietor pomsty veje, doraňany narod z pahreby vstava,

Viac uz pokory vo vriacej krvi nie je, chopil sa meča, domocť sa svojho prava...

Braň sa, vlči rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!

Kym bolesť pominie a skonči raz nas boľ,

Kym slzy večnosti nepohlti čas,

Tam kdesi na dne studne narekov,

Spominať bude kazdy z nas...

Nikto si nezasluzil, nikto nemal plakať,

Bo prečo hynuli nasi milovani,

To plna sĺz je ta podomnou mlaka

Ani čas nemoze zmyť z nas vsetky rany...

Tak braň sa vlči rod a pamataj, pamataj na Vidovdan!

A ty mor ho! Hoj, mor ho, detvo mojho rodu!

Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

A čo i tam dusu das, v tom boji divokom,

Mor ty len! A vol nebyť, ako byť otrokom!

Tisic rokov čakame na ten deň, kedy Slav naplni odveky sen,

Skonči sa čas poroby a pokory, vo svite Luny zaziari nas diadem...

O, spominaj na ten čas, kedy netrpel moj ľud!

Prisli vrazdiť, zabijali,

Otčinu nasu a deti tvoje zotročili, Nie!

Leť, o rychlo leť, nadej k oblakom, odkiaľ nas suzi strach,

Zoslany hviezdou na nase deti nevinne,

Nebesia sa rozostupili a posol temnot chŕlil oheň na moj ľud

O, beda nam...

Braň sa, vlči rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!

Volaj, Slovan, krič, nech počuť Slavsky chor,

Nech ucitia nas bič, o pohanov...

Slav braň si česť, bo pominie nas rod,

Zovri ruky v pasť a daj sa na pochod... Si Slav!

Daj kresťanovi znať, ze pohan prichadza,

Na pomoc bratom svojim, ktorych on nezradza...

Si Slav! Si Slav!