Január

Január mi prefukuje cez okenné rámy

blízko je od slova spolu k slovu sami

Zamotaný v pavučine toho čo sa patrí

pred kostolom stál som tak ako sa patrí

Neveste a ženíchovi rukami som triasol

šiel domov a zažal odostlal a zhasol

Nad pohárom vína pozaháňal tiene

prízraky sa rozplynuli v červenej pene

Spomenul si na teba na tvoju bielu kožu

a po tisíci krát prišiel o rozum