Povedz sám
Tak povedz sám, či to stojí za ten čas, čo obetuješ,
aby si minul na to čo, nepotrebuješ.
Nemáš ten pocit, že ti niečo niekde uniká,
a ten rýchly zhon tvoje sny zamyká.
Nechcem sa z toho prebrať neskoro, jak starý tato,
ver tomu, ber to ako to je, doslova vzato.
Ten čas ti nenavrátia platiny, diamanty, zlato,
berte si vaše prachy, nestoja mi za to.
Nejsom primitív, nechcem ostať pribitý,
k tomu svetu ako zombie, nemať limity.
Umelé hodnoty a ciele, mozog vymytý,
vybitý jak cesty, nechceš, nechoď nimi ty.
Chvíle, kedy vzťahy majú cenu viac jak drahokami,
stavame ich celé roky, nejde to za okamih.
Nemajú cenu ako bez obrazu rám,
nepomôžu umierajúcemu, stačí mu nebyť sám.
Uvažuj čo pre teba je prednejšie,
plytváme drahým časom čoraz častejšie.
Po rokoch už vidím to o dosť jasnejšie,
že napriek cene sú naše životy lacnejšie.
Uvažuj čo pre teba je prednejšie,
plytváme drahým časom čoraz častejšie.
Po rokoch už vidím to o dosť jasnejšie,
že napriek cene sú naše životy lacnejšie.
Povedzte mi niekto kde tá chyba nastala,
veľakrát si prajem, aby chvíľa zastala.
Zažívať niečo k nezaplateniu čo zastávam,
no zase iba vyčerpaný, zanedbaný zaspávam.
Pýtam sa, koľko peňazí je nám treba,
aby sa netrela bieda, podľa mňa to neni veda.
Komu je teda beda, čia budúcnosť je šedá,
či toho kto sa nedá, alebo toho kto sa predá.
Preto neustále hľadám správny kompromis,
materiálnosť neberem a danosť jasný rukopis.
A tak by som mal svoj život pevne uchopiť
a čo je v ňom pre mňa najdôležitejšie pochopiť.
Tým sa obklopiť, no nemať holú riť,
nenechať sa vykoristiť, ani príliš ponoriť.
Musím o tom hovoriť, chce ma konzum pokoriť,
nech si nechá prachy, chcem sa s voľným časom spokojiť.
Uvažuj čo pre teba je prednejšie,
plytváme drahým časom čoraz častejšie.
Po rokoch už vidím to o dosť jasnejšie,
že napriek cene sú naše životy lacnejšie.
Uvažuj čo pre teba je prednejšie,
plytváme drahým časom čoraz častejšie.
Po rokoch už vidím to o dosť jasnejšie,
že napriek cene sú naše životy lacnejšie.
Ako žiť na doraz, mať peniaze aj čas,
pýtajú sa mnohí z vás ako sa to dá.
365dé, 24há
si stále v tom kolobehu, systém ťa nenehá.
A my nechcem kariéru a život bez seba,
vami vymyslené méty a pár hodín pre seba.
Keď vieme, že ten život je skurvene krátky,
nikdy nestihnem čo chcem, nevrátim spátky.
Ľudia by chceli všetko a nemajú nič,
no túžia potom tak, že majú zo života gýč.
Spoločnosť im paradoxne ordinuje chtíč,
a budia sa neskoro, keď na konci plieska bič.
Bohužiaľ nesieme všetci na ramenách fakt,
že keď neudržíš takt s dobou, rozdrví ťa tlak.
No desí ma mrhanie energiou, aby tak,
pretiekol život pomedzi prsty a uletel jak vták.
Tak uváž sám koľko času obetuješ,
koľko šťastia potrebuješ.