Piesen pre nikoho

Najprv som chcel spievať, stromom v hore

O neznámom hniezde na javore

O zelenom tichu v tieni vetiev

Pieseň mi však rušil buchot sekier.

Potom som chcel spievať pre motýle

O motýlej kráske, lúčnej víle,

Ktorú lúčny koník svetom nosí

Pieseň mi však rušil šuchot kosy.

Potom som chcel spievať pre komíny

Aby nebáli sa tuhej zimy

Aby neskrývali smútok v duši

Tie mali však vetra plné uši

Teraz spievam pieseň pre nikoho

Nech z nej neostane, ani slovo

Nech tá pieseň letí prázdnym vzduchom

Najprv jedným dnu, a von druhým uchom.