Len málo vetru odolá

Od vekov putujú nad vodami, nad svetom.

Na krídlach nosia slávu, radosť, plač i bôľ.

Od vekov povievajú tichou piesňou z dôb

minulých i súčasných spevov lúk a hôľ.

Len málo odolá, čo koreň plytko má,

vetru v slabosti, zeme krutosti.

Len málo odolá, čo v úcte nechová,

víchri v márnosti, vlastnej hlúposti.

Od vekov hýbu tokmi mohutných oblakov.

Vody z korýt vyženú do tichých dolín.

Od vekov šíria skazu silou ukrutnou.

Skaliská rúcajú do šíkov stromov, bylín.

Len málo odolá, čo koreň plytko má,

vetru v slabosti, zeme krutosti.

Len málo odolá, čo v úcte nechová,

víchri v márnosti, vlastnej hlúposti.

Keď nastane ticho tajomné a svetom bezvetrie panuje.

Keď vetry podúvať prestanú, oblaky opäť zvestujú,

čo stať sa má a príde.

Keď v mrakoch ožije jeho tvár, nad krajom spočinie jeho zrak.

Keď vetry za počnú svoju púť, na slávu Striboga zvolajú

a začnú duť nad svetom.