Ohňom vojny spalená zem

Na tvárach strápených, slzy a žiaľ.

Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach.

Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma.

Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach.

Slzy beznádeje rodia každý úsvit.

Kto niesol meč, Obeť – Víťaz – Porazený.

Počiatok konca, zánik čistej krvi.

Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci.

Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená,

… moja zem strápená.

Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač.

Kto neprežil, zaplatil, kto prežil dúfa v čas.

Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov.

Oheň, čo horel v srdciach, navždy vyhasol.

Krvavý Moloch zaťal svoj meč.

Tisíckami tiel hasí svoj hlad.

Vyhasol plameň, čo chránil náš svet.

Doznieva hlas posledných v útrobách.

Budúcnosť neznáma, ľudský strach.

Vízia zániku, neznámy čas.

Bohatstvo sveta, čo vábi zrak.

Úsvity v rukách každého z nás.