Holubica

ked narod a narod, stojí proti sebe

ked sa vychodisko uz dlho najist nevie

ked prst na spusti caka na povel pal

a vybuchy pocut az k dalekym hviezdam

vtedy si clovek skace po vlastnych nohach

a vsetky vyzvy k mieru ostanu len slova

ked clovek berie zas do ruky zbran

a vsetko vokol nici bez zabran

R: Biela holubica s krvyvych oci jej vytekaju krvave slzy

biela holubica ten krehky symbol mieru

v kaluzi krvi konci svoju kratku eru/

ked narod a narod stoji proti sebe

ked sa vychodisko uz dlho najist

nevie kde su vsetci svaty

ked sa ozvyva sa plac a rev

ziadne bozie deti sme iba krvilacna zver