Mucha

Ako mucha, ktorá vráža na sklo

padám niekam, kde už pre mňa slnko aj tak dávno zhaslo

Cítim pevný základ niečoho nehmatateľného,

žijem vo víre nálad a je mi to už naozaj jedno

Ako mucha, ktorá vráža na sklo

narážam na svet, v ktorom som aj tak len na skok

Míňam vlastný tieň, stúpam zo zhmotneného tela,

klesám k oblakom a moja duša sa rozplýva v tme

Míňam vlastný tieň

stúpam z hmotného tela

Práve v dnešný deň

sa moje bytie sa rozplynulo v tme