paradox

Prečo to tak má byť a prečo to tak býva,

že jeden trpí, hladuje a druhý si užíva.

Prečo jeden leží a druhý naňho robí,

prečo jeden plytvá tým čo postrádajú mnohí.

Jeden má všetko a druhý nemá nič,

jeden stále na druhého vyťahuje bič.

A prečo by to vlastne nemalo tak byť

keď dokážeme pre majetok navzájom sa biť.

Prečo jeden maká denne osem hodín

a druhý prstom nepohne ako je rok dlhý.

Prečo sa za názory jeden musí skrývať

a druhý mu je v pätách, na každom kroku číha.

Asi to tak má byť, asi to tak bude,

že vždy a všade o všetkom silnejší rozhoduje,

ale prečo dobro vždy porazené zostane.

Tak prečo to, tak prečo to, tak prečo to tak je.

Pýtam sa prečo, pýtam sa prečo,

pýtam sa – dá sa s tým robiť niečo?

Pýtam sa prečo, pýtam sa prečo,

pýtam sa, no na otázku odpovede nieto.

Keď brat brata zabije kvôli svojmu prospechu.

Keď stovky ľudí hynú kvôli jedinému človeku.

Keď život medzi ľuďmi spôsobuje samotu.

Keď nadávky a urážky más za svoju dobrotu.

Tak prečo to tak má byť, tak prečo to tak býva,

že jeden miluje a druhý využíva.

Prečo dva národy trhajú si vlasy,

prečo v pokoji nemôžu žiť dve rôzne rasy.

Asi to je prirodzené, asi to tak má byť,

že bez mihnutia oka dokážeme seba zabiť.

Prečo v mene lásky sa spôsobuje bolesť,

prečo ľudské trápenie nepozná slovo „koniec“.

Prečo všade vládne nenávisť a zlo,

prečo každý na každého hrá len divadlo.

Pýtam sa prečo a kto mi odpovie

na otázku, ktorá nemá odpoveď.

Tak prečo? – Preto, že sme iba nič viac len ľudia.

Lidi jsou lidi.