Petra

Pamätáš ako si doma s mamou

To vtedy keď si bola malá

Mali ste fotky v bedni od vodky

Si s ňou pri nich doma sedávala

Vždy išli nabok tie z titulných stránok

Pre seba si si ich vždy odkladala

Bolo ich veľa a ty si chcela

To isté až budeš veľká

Nezdvíhaš telefón a ja točím stále dokola

Stále ten istý tón tuším sa dnes nedovolám

Nezdvíhaš telefón a ja točím stále dokola

Ja sa nezmierim s tým, že sa ti už nedovolám

Teraz si presne tá ktorá sa pozerá

z tituliek vonku rovno na ľudí

tak chladne perfektná tak smutne veselá

cítim že ťa teraz nebolím

Kedy zas budeš tá ako z minula

Taká akú si ťa pamätám

Normálne úprimná, normálne veselá

asi až keď ťa mladšia vyhodí