Keď sme sa vybrali na prechádzku mestom

Ami Dmi Ami

Keď sme sa vybrali na prechádzku mestom

slniečko svietilo z korún stromov

s tvárou plnou nehy vravela si cestou:

je veru škoda ísť tak skoro domov

Polož hlavu na stôl, moje zlato

iste si už veľmi unavená

štrnásť pív, to už stojí za to

zdáš sa byť celá vymenená

Do dverí trafíš až na druhýkrát

a občas sa chceš stavať na hlavu

Takú ťa ma iste každý rád

- vieš dodať správnu náladu

Vôbec nič si nedala na moje slová

išli sme nočnými ulicami

spievala si stále furt a znova

až nám povedali: pôjdete s nami...