Tiahne sa, tiahne

Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne

rýchlik náš expresný, Slovenský strelený

výpravca s kliešťami hlási už Piešťany

a celkom na koniec zahlási Hlohovec

Náš rýchlik letí jak kŕdeľ detí

ženie sa krajinou jak babka s reumou

okno sa otvorí a do kupé vstúpi

konduktor zákerný, menší je, počerný

Ja viem, čo treba, dávam mu chleba

ponúknem ho soľou, on nepohne brvou

Jak nejaké zviera na mňa len dotiera

lístoček vymáha, nechce odísť, pľuha

Podám mu lístok, on mi ho cvakne

mňa to nahnevá; jemu úsmev zhasne

šak som si zaplatil, lístok mám jak nový

iba raz cestujem a už mi ho zničí

Vezmem konduktora do pravej ruky

druhou chytím ucho, boltec je tenký

Vravím mu: ja ti dám, ľudí obťažovať

veď ja ťa naučím! a začnem dierkovať

Zoberiem kliešte, pýtam sa: ešte?

On už nič nevraví, iba hlavou krúti.

Pýtam sa suseda: no, bolo mu to treba?

Ten len hlavou pokýval, že to nepotreboval.

Na zem ho zložím, kliešte uložím.

Ja som ukonaný, on je dierkovaný

Srdečne sa lúčime, šatkou máva mi

tak ja už som doma, zas medzi svojimi

Tiahne sa, tiahne ...