Navždy

Keď mama odišla tak chcel

Som za ňou ísť hneď

A nepozeral na to

Že život mám pred sebouMal som dvaťsatjedna

A vynil celý svet

S toho čo sa stalo smiať sa mi už nechcelo

A potom ma našla hudbaZačal som písať riadky

Vravím si do tridsaťpäť

Snáď keby dalo sa

Však aj tak život umelcov býva tak smutne krátky

Tak do tých žiary reflektoróv

Rýchlo nahoď sa

A vravím si že nech tu

Niečo po mne zostane

A nech ten život ktorý mám naozaj za niečo stojíAspoň tú chvíľu ktorú budem na zemi

Ešte využijem nech ten

Čo sa tých svojich snov nebojí

A dnes mám tridsaťšesť všetko sa zmeniloA nestojím tam tej hnusnej tme

A neplačem nad sebou v daždi

A našlo ma šťastie ktoré bolo iba v sne

Každý deň modlím sa aby som tu mohol ostať”Navždy”

Nerobím už veci ktoré

Som robil a riskoval

Že tým na druhý deň sa

Už nemusím zobudíťA že život ktorý mi

Bol ukradnutý som si kvôli láske

Ku svojim dvom babám tak moc obľúbilChcem poznať chlapa

Ktorého malinká si vybere

A lásku dá ak si to chlapec zaslúši

A odviezť ju k oltáru

A popriať jej všetko dobreChcem tu byť a dať jej objatie

Keď to po ňom zatúši

Chcem tu byť pre svojich blízkych

A po každej keď bude trebaPodať ruku ktorá ich vždy postaví

A vidieť ich deti rásť a zdieľať

Každú chvíľu s nimi spomínať na časy

Predtým jak sme zostárliA preto už som odohnal

Tú búrku ktorá bola na do mnou

A preto hľadám slnko čo keď víde

Po daždi a našiel som šťastie ktoréBolo iba sne každý den sa budem modliť

Aby som tu ostal”Navždy”

Život má zmysel aj keď sa ti dneska možno

Iba zdá že ne

Ale ver mi že možno prídu momenty

A chvíle keď ti dôjde

Všetko smiešne že si chcel s tým skončiť