Chcem strážiť tvoje rána

1. Zas máš zelenšie oči, v nich strach,

po prebdenej noci vlhko na perách,

tulák, čo na rohu hral, bol naivný a čistý,

len jeho starý spevník má vytrhané listy.

Smútok do vody skočil, nemá pás,

ver mi, zavri si oči a počúvaj m�j hlas:

R: Ak ťa začne raz unášať vietor,

keď ťa bez zmyslu povlečie tmou,

ako húština nad skalnou priepasťou

vyrastiem tu pred tebou.

2. Ak raz odídeš navždy, naozaj,

nikdy neboj sa pravdy a lásku rozdávaj,

pam�taj, že nikdy viac už nezostaneš sama,

akýsi otrhaný tulák bude strážiť tvoje rána.

R:

R: