Vlk

Ami

1. Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel,

Emi Ami

konáre stromov sa podobali rukám m�tvych tiel,

noc mala chladný dych a voňala nap�tím, nap�tím,

Emi Ami

a dusivé ticho nikto nerušil.

Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej,

iba mesiac žiaril divným svitom

a pretínal m�j sen, pretínal m�j sen.

2. Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň,

ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel,

zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk,

keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk.

Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil,

od tuláka čakal pomoc v chvíli,

keď sám už nemal síl, sám už nemal síl.

3. Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil,

a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil,

na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil,

no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí.

Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách,

lepšieho priate�a v tomto kraji

som nemohol mať, som nemohol mať.