Zlato nad soĺ

1. Vraj to bolí, keď zotieraš slzy a máš ich už plnú dlaň,

vraj to bolí, keď utekáš a nevieš vlastne kam.

Chceš preč z toho davu, čo rozdupal k�úč k hrám.

R: Kto rozumel včera všetkým bláznom,

dnes ich už odmietal.

[: So sklonenou hlavou do očí sa pozrieť bál. :]

2. Vraj to bolí, keď prijímaš rany mierené pod svoj pás,

vraj to bolí, a zvlášť tých, čo nechceli sa vzdať.

Tí skúsení radia:"Vráť sa, chlapče, vráť!"

R: Majú snáď všetko, čo telo žiada,

len chýba im vzácny dar:

[: nevedia sami, kam podeli vlastnú tvár! :]