Zo života kočovníkov

Ami

1. Bo�avé nohy a cesta vpred sa plazí,

vandrujú mnoho dní krajinou.

To sucho v krku a drsný výraz tvárí,

obdarení krvou Románov.

Dmi Ami

R: Pýtal som sa ich sto ráz,

kde je peklo a kde raj,

len raz mi však odvetili:

"Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"

2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,

hrivy koňov vetrom vlajúce.

Sm�d po nových cestách utopili v dia�ke,

na návraty nebol nikdy čas.

R: Rozumeli reči skál

aj tichu plání pred sebou,

mnohokrát už nemali síl,

smiechom liečili svoj žia�, svoj žia�.

3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,

pieseň voňajúca pahrebou,

dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,

dravá láska, spánok nad ránom.