Odeta

Niekde v diaľavách

sa tichá chvíľa stráca

striebrom odetá.

Lúč aj tieň,

si pre mňa,drahá,

na teba pozerám

Odeta.

Vánok na perách

tak asi s riekou splýva,

ticho šumí v nej

a nám chvíľa táto znie

v duši rozochvenej,

keď pláva v diaľ.

Nie ja nechcem svet,kde nie si,

vieš,že s tebou rozumiem si,

mám pre teba mám,

domov aj chrám,lásky chrám.

Vieš,si ako krištáľ číra,

príbeh nežný zo Shakespeara,

dáma z dávnych drám,

si dáma zo starodávnych drám.

Vánok na vodách,

keď pre nás píšeš báseň,

nežnou láskou znej.

A nech z nej tráva voňavá,

lúky pokosenej

nám rozváňa.

Nie ja nechcem svet,kde nie si,

vieš,že s tebou rozumiem si,

mám pre teba mám,

domov aj chrám,lásky chrám.

Vieš,si ako krištáľ číra,

príbeh nežný zo Shakespeara,

dáma z dávnych drám,

si dáma zo starodávnych drám.

Ja rád ťa mám...