Sen o Belasej Víle

Modré nebesá nad hlavou,

modrý je v rieke prúd,

keď hlávka klesá únavou,

clivou únavou,

je pri rieke tej kút.

Kde hlávku si skloní,

nežná a jasná býva tam,

vychádza z mojich snov.

Z nokturna básní,

sťa zázrak krásny,

má háb belasý,

v tráve nám sní,

tam v tichej zátoke sníva.

Keď jej hlávka klesá clivotou a únavou,

a možno neznámou túžbou,

je pri tej belasej rieke kút,

kde si svoju ubolenú hlávku skloní.

Nežná a jasná líha tam,

patrí snáď doba nám

nokturna básní,

ten zázrak krásny a ja o nej sním,

snom belasím,

sním ako sní tam a mám ju rád.