To musí byť len láskou

had spí v nehybnom zátiší

a s ním všetko vraj súvisí

v žilách necítim žiadny chlad

kto vie, čo ma tak môže hriať

môže hriať

už vriem a v hrudi spúšťam stroj

ten stroj snáď ani nie je môj

vidím do vecí priesvitných

vecí, ktoré mi krátia dych

krátia dych

hovoríš, to musí byť len láskou

vyletí zopár slov do nebies

stále ma predo mnou malý náskok

nečakám, ďalej dám sa ňou viesť

slepo viesť

horím ako odsúdená

môj tieň všade ma môže nájsť

mám chuť stále si niečo priať

keď viem už ako štípe had

štípe had

tak sa dám viesť a strácam sa

a takmer nevnímam nič, ani čas

tak dám sa, slepo viesť dám

stúpam a padám