Zahmlená

nocou bezsennou

chladnou jeseňou

ktosi kráča pre mňa

už sa vynáram

z tvojho pohára

zdám sa ti zahmlená

taká zvláštna

hmlou zastrená

prenikám

do záhad

do tých

v tvojom srdci vrytých

dobre skrytých

som tá zahmlená

ktorá vie

či príde

či nie

s jedným ránom koniec

keď hmla sa rozplynie

z vody stvorená

mávam videnia

spoznám, čo by si chcel

skôr, než odídem

kým ma vdýchne zem

zahalím sa do hmiel

ešte zasnený vdýchneš vône

čo ti s brieždením dám

no každý začiatok má svoj koniec

to vieš aj sám...