Kurtizána

Kurtizána.

Plačom sa život začína, plačom sa život vždy aj končí,

šťastie nám len občas ukáže svoju tvár.

Špinavé rána máš z nocí predaných, v ktorých poznáš čo ťa čaká,

už dobre vieš akú cenu život má.

Tvár skrývaš za make-up, s ním už to nie si ty,

známi ani matka ťa nespozná

Žiadny známi vlastne už nie sú, sú len tí ktorý zaplatia,

za tvoju česť ktorá je stratená.

Tak povedz s kým dnes večer spíš

a kto drží v rukách tvoj pás.

Kto ti dnes uverí kto potom za lásku zaplatí,

kto ťa s tejto biedy vyslobodí.

Taký je život, život psov, psov túlavých, psov stratených,

ich oči sú veľké, veľké a smutné

Ako oni máš svoj rajón, svoje nárožia, svoje ulice dlhé,

tam dožívajú ráno lampy vlhké.