Žiaľ

„Pustý to kraj“

vzdychol si žiaľ

trošku sa pohrám

kruto a sám

Bezbranné tváre

bežiace tmou

postavy krivé

staňte sa mnou

Kým sa zbŕklo neukvapíš

pripomenúť chcem

múdry starec neuteká

ako slnku tieň

Budú kráčať krajinou

kde ruže mali rásť

namiesto toho

kríže bez snov

Horizont zakryl

podivný tieň

obraz čo splodil

mlčky sa vpil

Keby si sa nenarodil

hluchý, slepý, nemý

vážil by si slová

všetkých bezmocných

Ako lístok zimnej brezy

vietor skromne vlastní

cítil by si bolesť

duší bezbranných

Jeden tichý šepot

vystrašiť ma má?

Konečne už pochop

svetlo je tma

Milióny tvorov

zotročených mnou

zrazu jeden starec

vraví mi nie