Cirkusový kôň

Starý je a už si zvykol

na zvedavých zákazníkov.

Každý večer o pol ôsmej

hopsá deťom valčík o sne.

Starý je a v jeho hrive

padajú už snehy clivé.

Rozblikané svetlá slávy

nemenil by za hrsť trávy.

Hole hej on pozná mestá

na lúke však nikdy nestál.

Bol tak slávny krásnym behom

voľne sa však neprebehol

Zato pozná žiale zvierat,

nedajú sa ničím zmerať.

Ten plač tigra, ten rev slonov

Za domovom, za domovom.

Zato pozná dobre mreže

žirafí pár ako veže.

Bič po ktorom koža bolí

Fígle opíc, mačku Polly.

Ach ten koník nemá slová,

možno že by vravel znova.

Prečo chvostom na svet máva

a ušami postriháva.

Ach ten koník menom Žany,

mám ho stále pred očami.

Bol tak bledý, bol tak biely,

keď sa klaňal naposledy

A tak koník pridal číslo,

aby sa mu ľahšie išlo

na ten druhý koní svet,

kde jak anjel bude smieť.

Bežať voľne, víriť prach,

na nebeských pastvinách.

To je koniec to je všetko

balia cirkus zatrú štetcom

zožltnutý starý plagát

a len farbe chce se plakať

a len farbe a len farbe

chce sa plakať, chce sa plakať