Pomatená

V plesových šatách bielych

a s tvárou ako stena,

každý deň v kine sedí pomätená.

Na plátno ticho hľadí

a vníma ako nemá

nudný dej nudných filmov,

pomätená.

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou,

bábiku položí si na kolená.

Potom jej niečo šepká,

potom jej niečo šepká

a nežne pohladí ju,

pomätená.

V plesových šatách bielych

a s tvárou ako stena,

každý deň v kine sedí pomätená....

Na plátno ticho hľadí

a vníma ako nemá

nudný dej nudných filmov,

pomätená.

Za chrbtom smejú sa jej,

ťahajú ju za vrkoče.

Vedia, že vlastne ani seba nemá.

Na kabát maľujú jej,

bavia sa z cudzej kože.

Na čelách ukazujú,

pomätená.

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou,

bábiku položí si na kolená.

Potom jej niečo šepká,

potom jej niečo šepká

a nežne pohladí ju,

pomätená.

Nevie sa ničím brániť,

nechápe, čo je v ľuďoch.

Nejasne ich zlo tuší

pomätená.

Nikto ju nevie brániť,

nechápe ten jej smútok.

Nik nevie, čo máv duši,

pomätená...

Pomätená...pomätená....

pomätená...pomätená....