Chlapčenská tvár

Tam do výšky zdvihnutá,

za konármi skrýva tvár.

Sťažnosť písať nemusí,

čas sa o ňu postaral.

Clapčenská tvár pod prilbou,

na kamennou líci prach,

žiadosť písať nemusí

o penziu v múzeách.

Pozerá sa na ľudí

z tichej diaľky svojho sna.

Hlas fanfár ju nebudí,

ani salva slávnostná.

Iba stáť tu zostala,

udivená dlho stáť.

Je v nej výkrik ranených,

pod ňou kôpka mien a dát.

S tichou krásnou myšlienkou

vyrastú vždy po vojnách.

Tváre chlapcov nevinných

netúžia po poklonách.

Stromy zrána zašumia,

rozpŕchne sa vtáčia stráž.

Oči sôch, tie nevidia,

či naozaj sa ukláňaš.