Jesenná láska

Capo+2.

1. Láska je strašne bohatá Láska, tá všetko sľúbi

no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi

Prach dlhých, smutných, letných dní na staré lístie padá,

poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

2. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia z duše

a človek, koník túlavý od srdca k srdcu kluše

a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké,

chcel by mať jedno pre seba,

je mu to jedno, aké.

3. Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba

No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce chýba ?

Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa

bola to láska, sklamanie

Aj láska bola hlúpa.