Stará Johanka

1. Johanka tak zostarla na konci jesene

blúdi mestom - spomienky má celkom zotmené

Pokrikujú: Blúdivá, veď zabudla kde býva

Johanka vždy mala toľko detí

A kde sú, keď sa pýta na ulici na svoju adresu ?

Kto jej vráti domov späť ?

Ľudia vedia nevidieť.

R: Johanka poď sem, ja ťa domov odvediem,

Johanka poď pomaly, spolu by sme nájsť mali

kde to miesto je. Kto to vie ?

Kde sme opustili seba samých.

2. V každej bráne ticho ťahá listy zo schránky

A lúšti vety tajnej reči milencov

až kým uverím tomu sama že tak kúsok lásky má.

Prisadá si v kaviarni po stole rozkladá hádanky so zápalkami

- ty musíš hádať.

Kto jej vráti domov späť ?

Ľudia vedia nevidieť.

Johankine deti nechcú vedieť čo je s ňou

Leží tu, kde každá posteľ stoná svojou bolesťou.

Keby stať už vládala, nikam ísť by nemala.

R: