Čakanie na dážď

1. Zas voňajú sená a pe� nosy dráždi,

vzduchom sa šíri túlania čas,

suché korytá riečne, a slnko tak praží,

ale dobrú náladu nestráca nikto z nás, nikto z nás.

2. Však lepšie sa v horách to teplo znáša

ako dotyk častíc smogových,

zvalené stromy prekračovať, húštinami kráčať,

dýchať v�ňu smoly z k�ry borovíc, borovíc.

R: Čakanie na dážď zdá sa večné,

v tieni si oheň rozložíš,

so slnkom páli v nekonečne,

až sa večer k spánku uložíš, uložíš.

3. Keď ťa skoro ráno prvý lúč slnka prebudí,

tráva ti telo orosí,

pokojne na oblohu h�adíš a myslíš na �udí,

koho o džbán vody studenej poprosíš, poprosíš.

R: