Jeseň

1. Poznám jednu pani, čo sa vyzná v ma�ovaní,

chodievam k nej na lekcie bez akejko�vek protekcie,

všade na okolí farebné tóny ladí,

ma�uje, a nikomu to nevadí.

R: Keď jeseň štetcom klope na rám okenný,

rýchlo balím veci na tramp posledný,

popadané pestré lístie poste� nahradí

a spolu s vetrom na rozlúčku šesť strún kovových

na posledný song naladí.

2. Keď sa zima jemne ozve a ku teplej veci pozve,

stratí sa pani Jeseň ako moja posledná pieseň,

sneh pokryje všetky farby na palete,

viem však, že stretneme sa zas, o rok, hneď po lete.

R: