Spomienky

1. Zakrývam sa dekou a h�adím na tvoj tieň,

čo vrhá oheň na trávu, tak dotknúť sa ho chcem,

viem však, že márne túžim objať niečo, čo mi strach nedovolí,

a tak navrávam si ďalej, že ťa stále v moci mám,

ako ukradnutú Venušu, čo zradila svoj prám,

že si ako prameň číra, a že ťa mám len ja jediný, hovorím.

R: Možno sa raz naše kroky stretnú

a zo spomienok vystrihneme pás,

čo nahradí nám dovolenku letnú,

a zahráme si ako vtedy zas, ako vtedy zas.

R:

2. Časom lásky v dyme miznú, zostáva len iskier pár,

sem-tam objaví sa z času na čas nejaká známa tvár,

na perách sa mihne nenápadný jemný úsmev sólový,

a keď po rokoch sa zase vrátime na miesta,

kde sme stretli všetkých, čo trávili život na cestách,

[: tisnú sa slzy do očí a niečo neznáme v nás zahorí. :]