Čas

Patria mu písmená, tajomné nite,

pod jeho prstom miznú stránky kníh.

Aj k nám raz zaklopať na dvere príde

zhrbený čas, ten starý účtovník.

Na očiach sklíčka má a v ruke váhy,

kabát od prachu, s jedným rukávom.

Na zemi stanice a v nebi dráhy,

jak čpavok všetko prchá v ňom,

všetko prchá v ňom.

Súhvezdie Motýľov a v hlave balvan,

schytáš na čelo jeho podpisy.

Sladký prach života primiešal k farbám,

v jeho matrikách zrnko piesku si.

Chcel si ho oklamať, on klame teba,

v prstoch má glóbus, na stole tvoj spis.

Berie si pero z atramentu neba,

zráta ti všetko, o čo musíš prísť,

zráta ti všetko, o čo musíš prísť.

Nedáš mu adresu, sám si ju nájde,

prevrátiš pravdu naruby.

A on sa usmeje, veď má ju všade,

syn sa ti do nej zaľúbi,

syn sa ti do nej zaľúbi.