Na snehový hárok

Napíšem na snehový hárok,

že ťa tu chcem stretnúť zasa na rok.

Možno, že ti padne z neba do dlane

a tak skončí tvoje dlhé hľadanie.

Možno, že ho vietor inej zhodí,

možno bude z neho kvapka vody.

Možno jar a leto márne preblúdi,

ako hlúpy odkaz v nebi na púti.

Čítaj listy plné vodných čiarok,

čítaj smutnú vodu z oblakov.

Čítaj čo som písal na ten hárok,

čítaj si ma v daždi kvapku za kvapkou.

Prší, prší, prší do pamäti,

raz nech aj dážď z márnej lásky letí.

Myslel som to úprimne a milo,

mrzlo, mrzlo, mrzlo až sa roztopilo.

Prší, prší, prší z toho hárku snehu,

vyprší mi z duše celú nehu.

Možno, že som ešte veľmi mladý,

snehový dážď a daždivé ľady.

Čítaj listy plné vodných čiarok,

čítaj smutnú vodu z oblakov.

Čítaj čo som písal na ten hárok,

čítaj si ma v daždi kvapku za kvapkou.

Prší, prší, prší do pamäti,

raz nech aj dážď z márnej lásky letí.

Myslel som to úprimne a milo,

mrzlo, mrzlo, mrzlo až sa roztopilo.