Biela lavína

1. Tu spíš, v dobrom vánku, pokojný,

a nevidíš už, ko�ko nocí, ko�ko dní,

m�j žia� je rúcho dolín snehové,

chcel si mať život, máš túžby zmarené.

2. Len spi, ja po�ných kvetov natrhám,

pád zlý, a osud chcel, že si bol tam,

odkia� sa teraz tvoj hlas ozýva,

v spomienkach hučí viac než tá lavína.

3. Horám, čo život sňali z teba tam,

sama svoj snubný prsteň ukladám,

mraky, tie čierne, smútkom zdobené,

sú podobné novej láske v saténe.

4. Padla ti šťastná hviezda z oblohy,

zah�adel si sa, nepozeral pod nohy,

pád, a ťažký sneh ťa uložil

na spánok večný, na dno síl.

5. Slová, čo nestačil si zanechať,

bodku za slovom "život" píše osud - kat,

spomínam v tichu, chví�ach nede�ných

na �udí dobrých s osudom zlých.