Z tvojich striech

*: Máš dlaň, čo hladí, keď bolí,

prázdne sú po známych stoly,

z cigariet razí pach tiel,

na čas som zas odišiel.

1. V to ráno padol nám dážď,

na slová vzala si plášť,

práve som spočítal dlh,

prenikol k očiam ti lúč,

studený, hrdzavý k�úč.

2. Sem sa už nehodí smiech,

biela si, chladná jak sneh,

zdobí ma písmeno zet,

z drobností staviam si svet,

iný mi chceš vymyslieť.

3. Uzdu a sedlo mi dáš,

viem to a vymením stráž,

cvalom ťa ponesiem sp�ť,

raz vpravo, raz v�avo hneď,

niet tu čo závidieť.

4. Ráno si posledná z dám,

zdobí ma telo a klam

a v tvojom tele je hriech,

ko�kýkrát už vravím "nech!",

z tvojich striech topí sa sneh.