Kto nezažil, neuverí
R: Zopár schodov a obraz známych dverí
kto nezažil, neuverí
Tma, hlad, psí čas, obáv po samý kraj
s výdychom búrka slov a horúci čaj
Sú miesta čo nás nevedno prečo tak lákajú
a chvíle keď zas nás už túžby sedieť nenechajú
R: Zopár schodov...
Na konci netreba slov pocit známy Ťa zastaví
však na ceste domov sa občas náhle dno síl zjaví.
R: Zopár schodov...
Neviem už pokoľkýkrát mal byť tento ozaj posledný
časom však spomínam rád a s úsmevom na každý z tých dní.
R: Zopár schodov...