Kto nezažil, neuverí

R: Zopár schodov a obraz známych dverí

kto nezažil, neuverí

Tma, hlad, psí čas, obáv po samý kraj

s výdychom búrka slov a horúci čaj

Sú miesta čo nás nevedno prečo tak lákajú

a chvíle keď zas nás už túžby sedieť nenechajú

R: Zopár schodov...

Na konci netreba slov pocit známy Ťa zastaví

však na ceste domov sa občas náhle dno síl zjaví.

R: Zopár schodov...

Neviem už pokoľkýkrát mal byť tento ozaj posledný

časom však spomínam rád a s úsmevom na každý z tých dní.

R: Zopár schodov...