Balada o smutnom Jánovi

Na konci bieleho domu býval Ján

Chcel nosiť kvety, nemal komu, mládenec Ján

Smútok je večer ostrý ako nôž a bol s ním Ján

Cez okno vošli Pravda a Lož, mohol si vybrať Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož, slabý Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož, váhavý Ján

Mladú, krásnu a vábivu Lož videl Ján

Starú, všednú a plesnivú Pravdu spoznal Ján

Večer je tupý ako nôž, stratený je Ján

Odišli navždy Pravda a Lož, zostal len Smútok a Ján

Človek je navždy sám, keď spozná Pravdu a Lož

Človek je navždy sám tak ako Ján

Smiech je praskot suchých konárov, to vie i Ján

Smiech je praskot suchých konárov, mŕtvy je Ján