S rukami vo vreckách

S rukami vo vreckách sa hrbia pred pasážou.

Z očí im pozerá tak trochu záhada.

Dívajú sa na zhon sveta s ľahostajnou tvárou.

Na nikoho nečakajú, nik ich nehľadá.

On slovka nepovie a ona mlčí stále.

Jej uši od detstva sú mŕtve pre frázy.

Pre to, čo ma v kutku duše, sú jej slová malé.

On sa bojí že ju drsnou vetou urazí.