Bolo to tak dávno

V kúte sedí, vníma len sám seba,

v prítmí šedých stien.

Chvíľa pravdy, znie ako závisť, zloba,

zázrak uvidel.

Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,

v kliatbe zrkadiel.

Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,

tak to osud chcel.

R: Bolo to tak dávno, dnes to viem.

Spomienky sa vrátia, zabudnúť chcem.

Bolo to tak dávno, dnes to viem.

Myšlienky ma spália, zabudnúť chcem

V spánku vidí, chmáry sa rozplynuli,

svitol jasný deň.

Chvíľa pravdy, Z tisíc a jednej noci,

zázrak uvidel.

Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,

v kliatbe zrkadiel.

Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,

Tak to osud chcel.