Pištoľníci

Pištoľníci bez zbraní rytieri bez brnenia

v knižkách sa čítali okolo ohňa sedia

najkrajšie najvernejšie dievčatá

Spoločný chlebík pár korún v pokladničke

sú v siedmom nebi pri ohni pri pesničke

keď smutná zem je nocou zakliata

Rovnaké slová zo sŕdc aj z úst tu plynú

my sme tu doma duše nám nezahynú

kým ešte vieme vravieť "ľúbim"

Nech je nám krásne vykročiť správnou nohou

kým oheň zhasne poprosiť lesných bohov

o šťastie pre ostatných ľudí

R:Naša úzka cestička

sa v stovkách diaľnic aj tak nestratí

Dmi

a modlitbou je pesnička

že chceme byť stále rovnakí

To slovo "Ahoj" prestalo časom platiť

zo strmých svahov ťažké je sa vrátiť

na všetko dôvod nájsť sa musí

Pod cudzou kožou občas sa schovať zohnúť

vieme že nožom odzadu dá sa bodnúť

niekto to možno už aj skúsil

Tak občas slýcham pesničky čo sme hrali

pri takom ohni čo už nik nezapáli

a váham zapískať "Tak poďme!"

Neprídem prvý z ohníka už sa dymí

ľudia tí istí a pritom celkom iní

nemáme všetko už tak rovné

R:Sem-tam dáka slzička

sa v kvapkách rosy aj tak nestratí

zaznie zas tá istá pesnička

len my už nebudeme rovnakí