Pobláznená zem

Poslednou iskrou horia nám tváre

v očiach ohne blikajú

Dmi Emi

hiezdy sú blízko svetielka malé

čo občas z neba padajú

Za ruky sme k sebe prilepení

keď si nad plameňmi prajeme

pokoj našej pobláznenej zemi

veď my zase z mesta ujdeme

Za našou riekou tak blízko sa strieľa

a tu sa slová prášia z úst

sloboda právo zástava biela

a hlavne zhrabnúť väčší kus

Nepočuť už modliace sa ženy

Bože prosím nech sa nebijú!

pokoj našej pobláznenej zemi

nech to aspoň deti prežijú

Dvíhame oči preč od uhlíkov

vieme je čas odísť tmou

pohľadať pravdu u náčelníkov

čo strážia múdrosť totemov

Povedať tam hore na hrebeni

s rukou na srdci svoje želanie

pokoj našej pobláznenej zemi

našim hlavám nové svitanie