8:30

O 8 hodine ráno

ešte v posteli som

otvorila okno,

myšlienkam čo nechceli ,

vypariť sa z hlavy,

taktiež kvôli vzduchu,

ktorý práve prehodnotil

úsudky mi či sú ešte stále zdravé.

Oči som pretrela si

uterákom z Billy

čo sme ešte včera

v Námestove kúpili,

akoby mi moje šťastie

tenké ľady nosili .

Ach prečo človek je tvor

slabý ale rozumný

a prečo ten

čo má rád husle hráva na bubny?

A prečo ten

čo má rád toho spolu nebudú ?

Keď si to nepovedia

aj tak duše ostanú im bez kľudu.

Už sme sa naučili

robiť pózy strnulé ,

kupovať slivky

aj keď milujeme marhule.

Byť až príliš dokonalý .

Byť až príliš dokonalý ,

hoci práve na chybách

sme lepších ľudí vyrastali.

Hľadala som dlho pocit,

taký čo ma omámi ,

nebol v kvapkách alkoholu

čo čašník nalial mi ,

nebol v mojej nepokore

ani v očiach hľadiac hore.

Ach prečo človek je tvor

slabý ale rozumný

a prečo ten

čo má rád husle hráva na bubny?

A prečo ten

čo má rád toho spolu nebudú ?

Keď si to nepovedia

aj tak duše ostanú im bez kľudu.

Zistila som , že len tam

kde prinášame obety ,

hľadala som v rôznych knihách

v medailónoch od tety.

Hľadala som pravdu,

ale ona si ma našla prvá.

Pri prechádzke popri rieke

zistila som zásadné,

že ovocie nie je chutné ,

ak pri sianí nepadne,

na úrodnú pôdu.

O 8:30 ráno som si dala iba vodu ,

stým ,že som si prisľúbila ,

že nebudem iba hlinúť,

ticho,nebude nápoj väčší

ako pohár s vínom.