Normálny život

Chcem úplne normálny život, normálne dni,

chcem azda veľa?

Chalúpku v horách a záhradu

so susedmi zdieľať.

Len tak objať si muža a mať pocit,

že mám kam ísť.

Len tak objať si muža a mať pocit...

Mne stačí izba, láska,

čo siaha až do hlbokých jám.

Na stole sviečka a svetlo a príbor,

kde nikto neje sám.

Nechcem jak v divadle žiť, chcem zdolať vrchol,

odkiaľ je vidieť všetko.

Spievať a hrať a chovať včely,

tak ako môj dedko.

Piecť buchty deťom a vnučkám

a kŕmiť všetky cudzie zvery.

Mať plné srdce, nie vrecká

a stále v prozreteľnosť veriť.

Mne stačí človek a rieka,

kde budem len tak bosá stáť.

Nechcem mať slávu a autá,

chcem šťastie, čo nenechám si vziať.

A žiadne kontá a splátky

a zmluvy a zaprataný dvor.

A žiadne zrady a hádky

a zbrane horšie ako mor.

S úsmevom vítať aj chorých

a hostí si nechať vo dvore.

A s Bohom v dome a v duši

sa oddať jeho pokore.

Mne stačí izba, láska,

čo siaha až do hlbokých jám.

Na stole sviečka a svetlo a príbor,

kde nikto neje sám.

Mne stačí hudba a tóny,

čo hrajú mojim najmilším.

Mne stačia oči,

čo vedia dobré od zlého odlíšiť.

Chcem úplne normálny život, normálne dni,

chcem azda veľa?