V pouličných kaviarňach

Keď život znie akusticky v pouličných kaviarňach

Kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania

Kde mnou búrka nepremokne, a kde ohňom nezhorím

Vrývam čiarky do kôry a rátam dni, kedy si budeme bližšie

Keď ma zrady nezarazia a blázni ma nezrazia

A keď budem druhá zas ja, nezľaknem sa poradia

Do očí Ti rada vkladám zopár textov k pesničkám

Preto šťastie nehýčkam, lebo neviem, čo prinesie zajtra

Keď sa naše líca spoja, a potom aj pohľady

Stále čakám na tvoj prvý krok, čo aj tak nespravíš

Asi mi už nepomáha chodiť k druhým po rady

Schovávam do trávy vtipné a zaľúbené postavy

Keď sa stane, čo sa má stať a zvyknem si na prehry

Vtedy ľahšie udržím sa, aj keby ma predbehli

Maliarske plátna nechám vytvoreným šansónom

A môj obraz nech si spieva v tichu, hoc aj za domom

A budem spať do rána, dlho a sladko

Keď si nájdeš ku mne cestu

Tak si nájdi ku mne cestu

Keď život znie akusticky v pouličných kaviarňach

Kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania

Vtedy budem správne zrelá, nech ma môžeš odtrhnúť

Zo stromu do dlane a do srdca, a tam Ti ostanem...